Autobus radosti. Ahojte! Prečo by sme mali plakať? Veď ideme do super Korzárlandu.

Foto: Róbert Sándor

Parkovisko pred Jumbo centrom sa včera ráno postupne zapĺňalo deťmi, ktoré na dobrodružnú cestu do tábora Korzárland prišli odprevadiť rodičia. Sedem dní sa pre takmer 70 z nich stanú ich druhým domovom Ľubovnianske Kúpele a hotel Ľubovňa.

KOŠICE. Rozlúčka ani zďaleka nebola smutná, z roztúžených očiek detí netiekli slzy, ale cerili sa zúbky. Skôr boli netrpezlivé a načúvali, či nezaznie práve ich meno, aby čím skôr nasadli do autobusu a vydali sa na cestu. Iba dievčatko, ktoré nám ani meno nechcelo prezradiť, bolo smutné za sestričkou, s ktorou sa muselo rozlúčiť.

Matej: Do tábora chodím každý rok

V tábore nikdy nie je priestor na nudu, iba na zábavu a smútok za blízkymi sa vytratí hneď za prvou zákrutou, keď sa rodičia stratia z dohľadu.

"Do tábora chodím každý rok. Teraz som sa vrátil z jedného a idem znovu. Teším sa na všeličo. Napríklad na plávanie. Plavky som si nezabudol pribaliť. Bude futbal, tenis, ping-pong, kolky. Nepočul som, že máme vyrábať noviny, ale asi do nich niečo napíšem," prezradil nám 10-ročný Matej Godina.

Sáška nemá problém

Problém s tým, že bude preč od rodičov, nemala ani šesťročná Sáška Krauszová, ktorá pôsobila sebavedomo a ani trochu jej do plaču nebolo. Vraj už ide druhý raz. Nezaskočila ju ani otázka, či jej nebude smutno za mamičkou. "Veď mám predsa mobil a budem telefonovať, kedy budem chcieť," zasmiala sa. Frajera si tam hľadať nemieni. Toho už má, ale nie je z tábora. Je vraj najkrajší, a teda iný šancu nemá. No to sa ešte uvidí.

Jedenásťročný Róbert Balluch už tretí rok bude tráviť prázdniny mimo rodiny. Ako nám povedal, potrebuje si oddýchnuť od rodičov. Počúvať bude musieť síce vedúcich, ale to je predsa o inom. Bývalý spolužiak už sedel v autobuse a aj on by bol už najradšej s ním. Rozhovor však poskytol. Možno sa mu to zíde. Prvá skúsenosť pre Korzárik.

Ako vznikajú noviny

Korzárland po nultom úspešnom ročníku pripravila CK Elán tentoraz ako prvý oficiálny. Riaditeľ Pavol Krausz si spoluprácu s redakciou Korzára pochvaľuje. Deti totiž popri inej zábave zistia, ako sa tvoria noviny a o svojich zážitkoch napíšu aj do Korzárika, ktorý si sami pripravia. Veď ktovie, koľkí z nich sa stanú redaktormi. Tí ozajstní ich prídu navštíviť.

Minútu pred plánovaným odchodom už všetci sedeli na svojich miestach, z autobusu sa ozýval džavot, začínali sa nové priateľstvá. Inštrukcie dostali pred odchodom aj rodičia. Šéf cestovky ich ubezpečil, že ešte rozradostenejšie decká sa vrátia o týždeň späť. "Chcem vás len poprosiť, aby ste sa nepretvarovali a neplakali. Aj vy si chcete a potrebujete oddýchnuť."

Bez sĺz a s radosťou

Potom to už išlo veľmi rýchlo. Sotva deti stihli zamávať a už boli preč. Za autobusom netiekli potoky sĺz. Odišli za novými a nezabudnuteľnými zážitkami. Počítače sú vypnuté, škola ešte na hony vzdialená. Idú športovať, súťažiť, písať, hľadať poklad v pevnosti Boyard, spievať, tancovať, opekať, a predovšetkým  kúpať sa. Čakajú ich výlety, plavba na pltiach pod Pieninami, kúpalisko vo Vyšných Ružbachoch, návšteva Ľubovnianskeho hradu a veľa, veľa inej zábavy.

Deti v Korzárlande. Väčšina je z Košíc, nechýbajhú deti z Prešova a Spišskej Novej Vsi.

Daždivé počasie včera narušilo program detského tábora, ktorý spoluorganizuje denník Korzár. Deti sa však vôbec nenudili, hľadali v hoteli poklad.

Ľubovnianske Kúpele. Detský tábor Korzárland je v plnom prúde. Takmer sedemdesiat detí muselo včera v Ľubovnianskych Kúpeľoch pre počasie odložiť naplánované olympijské hry. Smutné preto byť nemuseli, oddieloví vedúci im narýchlo našli náhradný program.

Na piatich izbách pripravili súťaže. Keď každú oddiel úspešne absolvoval, dostal písmenko. Na konci z nich zložili slovo. Išlo o nápovedu, ktorá deti priviedla k pokladu v podobe kopy sladkostí. "Vôbec mi nevadí, že sme zostali v hoteli. Aj tak nie veľmi rada športujem a ani vo vnútri sa nenudíme," tešila sa Monika.

Zamestnali ich súťaže

Najzábavnejšiu súťaž vymyslela pre chlapcov vedúca s prezývkou Miki. Ľavou rukou si museli za čo najkratší čas nalakovať nechty na pravej ruke a ľavej nohe. "Keby ma tak videla mama. Včera som si zafarbil vlasy krepovým papierom a dnes mam farebné aj nechty," uvažoval 11-ročný Adam.

Na izbe oddielového vedúceho Martina bolo treba poriadne pohnúť rozumom. Zoradil 32 cudzojazyčných textov a súťažiaci museli určiť, o aký jazyk ide. "Keď uhádli aspoň desať, získali písmeno. Na túto úlohu každý oddiel nasadil najstaršie deti," hovoril Martin.

Písali vlastné články

Deti, ktoré práve nesúťažili, si čakanie krátili diskotékou v spoločenskej miestnosti. Okrem toho sa včera od vyslaného redaktora dozvedeli niekoľko informácií o denníku Korzár a práci novinárov. "Odkiaľ sa dozviete o udalostiach, o ktorých píšete? Koľko vám trvá výroba jednych novín? Je zamestnanie novinára rizikom?" pretekali sa deti v otázkach.

Potom sa pochválili vlastnými článkami, ktoré vytvorili od nedele, keď nastúpili do tábora. Písali o táborovej polícii, spoločných hrách, diskotékach, úrovni hotelových služieb, urobili dokonca rozhovor s najobľúbenejšou táborovou vedúcou. Z týchto textov im redaktori a grafici Korzára zostavia táborové noviny Korzárik.

Korzárland pokračuje

Včera dostali od redaktora Korzára úlohu. Každý musel k svojmu textu vymyslieť titulok a podpísať ho svojou novinárskou autorskou skratkou. "Dám si svoje iniciálky, teda vb. To bola niekedy verejná bezpečnosť. Aspoň si ma každý zapamätá, keď budem raz písať do ozajstných novín," vysvetľoval Vladko.

Korzárland potrvá do nedele. Dnes majú deti v pláne návštevu Ľubovnianskeho hradu, múzea a skanzenu.